štvrtok 24. septembra 2015

ZBIERKA VEJÁROV

Nech zodvihne ruku ten, kto nikdy nič nezbieral. 

Keď to zoberiem od malička, tak si pamätám obrázky zo žuvačiek a samozrejme servítky. 
Najnovšie zbieram ručne maľované obrázky z ciest a tak nezáväzne koníkov. Koníkov mám len štyroch a nejak cielene ich nechcem zbierať, len to tak prišlo a sú už štyria.
VEJÁRE zbieram asi od svojich 15 rokov, (čiže xxx rokov), keď som ich prvý krát objavila v obchode. Ale nezbierala som len ja, ale ľudia mi nosili zo všadiaľ a musela som sa tešiť, aj keď som také mala pár v šuflíku.
Keď som si kúpila prvý starožitný, tak až vtedy som ich začala vešať na stenu. Keď boli vejáre už všade a nechcela som mať všetko ovejárované, začala som ich triediť a z 50 vejárov ostalo len 30. Už ich vlastne ani nezbieram, ale chýba mi ešte taký divadelný z pštrosieho peria, takže mi nedá a sem tam zavítam do starožitníctva.
                                              K niektorým Vám napíšem aj krátky " životopis". 
Prepáčte za kvalitu fotiek, fotím ako vždy večer a nerada fotím s bleskom, takže niektoré fotky  
                                                                 nem-dopadli dobre .




Tent prvý čierny látkový a podobné v iných farbách boli moje prvé vejáre. Stáli 15 korún. Všetky sú už zničené a vyhodené, len tento malý ostal ako pamiatka.
V pravo novodobý vejárik santalové drevo, maľba na látke, páčili sa mi labute na ňom.
Raz som prišla domov a skoro všetky vejáre boli dole zvesené zo steny. Niektoré roztrhané, niektoré polámané. Nejaké kamarátky dcér ich postrhali zo steny a hrali sa na grófky. Chcelo sa mi plakať.

Nakoľko sa v obchodoch nachádzali len samé papierové vejáre-volám ich lampiónové, nejaké som si aj vyrábala. Zachoval sa len tento, ktorý som si sama pomaľovala a popísala podľa jednej japonskej knižky. 
Vejár vpravo- výšivka na tenučkom silone, nemá nijakú hodnotu, len prevedenie ma zaujalo. Bol iný.



Môj úplne najvzácnejší kúsok. Je to taliansky vejár (aspoň to tvrdil predávajúci) ani neviem z akého storočia, kupovaný v Moskve na veľkom trhu starožitností a kde-čoho. Celý vejár sa dá vtiahnúť do rúčky a ostane Vám iba malé zrkadielko.
Z druhej strany nakreslená lastovička.


Vejáre z peria.  Ten ružový je z čínskej štvrti z Londýna a mám ho aj v bielej farbe a ten páví doniesla dcéra z Indie.
 Tieto béžovo-biele vejáre sú zo slonoviny, sú veľmi tenké, kupované v starožitníctvach. Ten spodný je zo starožitníctva z Mostaru v Chorvátsku.
Ručne maľovaný španielsky vejár. Išla som pre dcéru k učiteľke angličtiny a ona tento vejár mala len tak položený na skrini. Povedala mi, že je to starožitnosť a je to dar zo Španielska. Bol trochu polámaný, lebo každý sa s ním hral. Nepýtala som ho, ale jeden deň mi ho M. doniesla do práce :-).

Béžový vejárik - vyšívané kvety, vyzerá ako krajkový. Pre zmenu mi ho zvesili zo steny na Balatone v Maďarsku. Pre ľudí čo vejáre nezbierajú, je to len vec, pre mňa poklad.

Tento vejár som si kúpila v Benátkach. Myslela som si, že nájdem niečo špeciálne, nie veľmi drahé, ale trochu rôčkov by mohlo mať. Ale nič nebolo. Tak takéto typy vejárov mám veľmi veľa, lebo ľudia mi ich nosia s ciest. A pravdu povediac nepáčia sa mi veľmi.


Vypletaný z morskej trávy, niekto doniesol z Ameriky.

                                                                                                Vejár z Anglicka. Maľované na  hodváb,   
                                                                                                je pekný ale............už ho nemám kde dať.

 90 percent vejárov je Made in China. Treba si dávať pozor v starožitníctvach, sú tam novodobé 1 € vejáre predávané ako starožitné za min. 50,- €. Za vejáre neutrácam veľa peňazí, lebo jeden filatelista mi povedal. Nikoho z rodiny moje známky nezaujímajú, keď zomriem už nebudú mať cenu pre nikoho. Alebo ich predajú za babku, alebo vyhodia.

Vejár kupovaný v Litomyšli , je z roku 1918. Na druhej strane je celý popísaný rôznymi odkazmi. A sú tam dátumy. A na prednú časť niekto nakreslil anjelika  s nápisom Z LÁSKY a pod tým básnička:

              Byl pozdní večer, první máj, večerný máj, byl lásky čas.


                                                         
                   A toto sú cca 1000 ročné vejáre fotené v národnom múzeu v Londýne. Nádhera. 
                                               

                                                      A týmto by som aj mala končiť.
                         ZBIERA NIEKTO Z VÁS BLOGERKY/ RI  NIEČO? podeľte sa s nami.

                                                        PRAJEM PRÍJEMNÝ ZVYŠOK DŇA

8 komentárov:

  1. Zitka páči sa mi tvoja zbierka, má dušu !
    U nás nejak z nášho zbierania (muž - encyklopédie,,,kľúče,,- knihy na zaraďovanie hmyzu, bylín, minerálov... Rásdioamatér,horolezecké pakšamety... ja-Burdy, Vereny, nite a priadze...časopisy o bývaní, knihy, originálne šperky z diela,UĽUV-mosadzná a drevené spony, hrnčeky, koše....)
    sme museli upustiť vzdať sa a nechať priestor deťom :knihy, hudobné nástroje, najmä píšťaly, fujarky, flauty, gitary,výtvarné farby a maľovátky, bloky na kreslenie písanie, kamene a minerály, historické škatuľky, dýky, meče......teraz aj klobúky, mešce, opasky, tašky...,.dodnes s tým v podkroví bojujeme, prekladáme , ukladáme, triedime, pritom, prerábame a natierame OCH !

    OdpovedaťOdstrániť
  2. No prekonali ste aj mojho muza, vlastne nas. Zbierali sme dakedy, uz to redukujeme a nechavame si len cennejsie veci: Pivove pohare su na chalupe , tie sa zbieraju furt, pivove plechovky v pivnici,, mapy vsade, starozitne okuliare na druhej chate, fajky dcerine v krabici pod postelou, manzel knihy o elektronike, este ostala krabica so servitkami, nejake znamky v albume. No nie je to kde dat. Tiez koncim. OCH. A snazim sa uz nic nezbierat.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Alenka chcela som odstranit svoj komentar co bol dvojmo a odstranilo aj tvoj Nebolo to naschval. Som prekvapena ze ste 20 rokov nemali TV. Ja aj varim pri TV, sijem pri TV, malujem pri TV. Ked upratujem spalnu -vela oblecenia sa tam nakopi za tyzden, tiez vyprate pradlo, tak si z kuchyne donesiem malu TV a mam to len ako podmaz, ja si pozriem film a ani ho nevidim. No a knihy, mame tri plne knihovnicky. + manžel študoval dakedy v Rusku, tak ruske elektro knizky v pivnici.Nepusti ani jednu....

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Svýho času jsem sbírala figurky andílků. Skončila jsem, když jich bylo přes 300. Nešlo mi ani tak o množství, ale o materiály. Určitě toho spoustu zapomenu, ale byli z porcelánu, keramiky, skla, ze dřeva, z papíru, z čokolády,z vosku, ze zvonařského bronzu, z látky,z plastu, z kůže,ze sádry, z betonu, z moduritu, z mýdla....a víc si teď nevzpomenu.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Dobry den mam jeden vejar chcel by som vediet či ma nejaku hodnotu mozte poradit na vas čislo.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Dobry den mam jeden vejar chcel by som vediet či ma nejaku hodnotu mozte poradit na vas čislo.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dobry den, zial ja nie som odbornicka na starozitnosti a ani na vejare. Mam svoju zbierku od mlada, ako tak nejaku hodnotu maju 4 kusy,(ale ani tie nie su nejake drahe) zvysok je 20 storocie pravdepodobne Čina. Pravdepodobne by som vedela povedat ci je stary, ale hodnotu neviem odhadnut. Podľa mňa v starožitníctvach by Vam vedeli lepšie poradiť. Popripade poslite mi na adresu zpankova@seznam.cz foto, mozem Vam len povedat svoj nazor, ale ceny na trhoch, alebo ci je to 16 alebo 19 storocie zial neviem.

      Odstrániť