utorok, 21. apríla 2015

Ako som prešila dom za 3 dni

AKO SOM PREŠILA CELÝ DOM ZA 3 DNI

Najhoršie je, keď je niečo SPOLOČNÉ. Keď je spoločný dom, niekto tam chodí pracovať (ja s manželom), niekto na dovolenku, niekto vôbec. Nikto do domu nechce investovať, len potrebné opravy sa urobia a niekomu je to dobré tak, ako to je, niekomu nie.
Nakoľko prerábame dom v ktorom bývame a máme malý chalúpko-domček na Morave, na spoločný dom na Liptove nie je čas a ani chuť.
Ako prerobiť dom bez toho, aby ste kupovali, alebo natierali nábytok? No predsa látkami, všetko pošiť, obšiť, našiť.

 PRVÁ IZBA.  Začalo sa to všetko vtedy, keď mi kamoška Daška darovala 2 skrine a komodu . A to rozhodlo, že sa premôžem a trochu priložím ruku k dielu.  Manžel vymaľoval sám izbu, mám pocit, že sám vybral aj farbu. Nevadí, že je trochu tmavšia oranžová, aspoň rozsvieti celú miestnosť.
Na rad prišli váľandy (válendy).  Záhlavie na posteľ som zavesila na záclonovú žrď nech je to chalupové. Teraz by som už tú žrď nedala. 
Váľandy sú vo veľmi dobrom stave, len .......
- ušila som poťah aj s uškami na zavesenie, na 10   cm široký molitan
- z bočnej strany som ručne zašila poťah
- vyznačila som si, kde budem prišívať gombíky
- prišila som okrasné gombíky, z druhej strany   veľké gombíky, nezáleží na tom aké,
- zavesila som záhlavie na žrď. Na dolnom okraji je to opreté o váľandu
- na predný diel som ušila látku na zakrytie nožičiek, zároveň mi to podrží váľandy, aby sa nerozchádzali.


Zakryla by som aj bočné diely, ale už neostala látka. Okrasné podušky sa hodia úplne k tomu záhlaviu a teplá, huňatá, jemná deka s veľkými brmbolcami tiež.
POSTEĽNÉ OBLIEČKY: Mohla som dať pekné starožitné madeirové podušky, aspoň pre fotku, ale toto  posteľné prádlo dakedy tkala manželova babička a aj šila a gombíkové dierky vyšívala a ešte vždy slúžia.

Obrázky:  Nič jednoduchšie, výpredaj rámikov s obrázkami v Asku. Pôvodný obrázok nahradený fotkami sušených kvetov, ktoré boli vystrihnuté z knihy, ktorú som kúpila v antikvariáte. Škoda že ma nenapadla farebná kopírka.

Nábytok, všetko to isté, len sa vyhodili staré perináky a zo starých váľand je posteľ a obrázky sa pridali.
Ešte potrebujeme vyhodiť koberec a linoleum, pod ním je drevená podlaha. Takže natrieť drevenú podlahu a vymeniť aspoň úchytky na nočných stolíkoch.

DRUHÁ IZBA:  Váľandy novšie a krajšie, dostali len záhlavie, ktoré je odrezané z dcérinej postele, lebo jej zavadzalo pri nohách. Privarili sa nožičky a posteľ je hotová. V tejto izbe za pozornosť stojí truhla z roku 1858 z Pribiliny (vedľajšia dedina).
Na stene oproti postele sú murované poličky na celej šírke izby.















V tejto izbe sme vyhodili koberec a linoleum a podlahovým olejom som natrela drevenú podlahu.  Rýchla práca. Miesto kovového barového stolíka sme doniesli drevenú truhlicu.
Išla som do šopy hľadať poklady, našiel sa len ratanový polkufor a malý starý kufrík.
Krásny jemný porcelán s fialkami, škoda že je ho tak málo.  Hneď by som ho brala domov.


KUCHYŇA:  V kuchyni sa vybúrali dve priečky ešte dávnejšie, presunula sa kuchynská linka do rohu, potrebovala by iné dvierka ako soľ, ale ......... Viď začiatok článku, prečo nie.......

                                                                        


Zo všade sa tam nanosil starý nábytok - to čo bolo - opráskaná nepekná lavica, starý gauč, staré stoličky, keby som to chcela všetko natrieť, z lavice odstrániť odlupujúcu farbu, tak to robím dodnes.






Najľahšie a najrýchlejšie riešenie bolo kúpiť látku a všetko OBŠIŤ. Takú, aby sa nešpinila, to jest aby bola tmavá, vzorovaná a aby sa hodila ku červenej kuchynskej linke a aby bola za babku.
                 Kúpila som 15 metrov (1,60 €/m)
         kockovanej červeno-čiernej kabátoviny
            1,5 metra kvietkovanej látky (15 €/m)
                      nech to aj trochu vyzerá
                      A ŠILA A ŠILA A ŠILA
                                                                 



Samozrejme z výpredaju som kúpila pekné bodkované porcelánové dózy na cukor atď. Tak som sa im POTEŠILA.  Teraz po objavení farby Annie Sloan tie dvierka na linke by sa dali natrieť jedna báseň, ale taká škoda, tie dózy sa tak hodia ku kuchyni.


























Zo zvyškov látok a stužiek som ešte ušila obrusy. Použila som na to hrubú doma tkanú plachtu.
A.... podarilo sa mi nahovoriť manžela, aby si z izby vyniesol do kuchyne zbierku pivných pohárov.
A TO JE ZATIAĽ VŠETKO, keď si na tú prácu spomeniem, hneď ma bolí všetko, šila som jak ĎÁBEL

                                          PRAJEM PRÍJEMNÝ ZVYŠOK DŇA

7 komentárov:

  1. Och takéto seriály ma budú baviť :) Hovorím tomu vylizovanie :) ,a akoby som videla náš starý domček pred rekonštrukciou, s presne s touto červenou kuchyňou a ja som si kúpila červenú konvicu a výmalba bola...ale to až zajtra...:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V tom čase mal takúto kuchyňu skoro každý. Bola super moderná, vyberala ju svokra so švagrom, do toho domu sa už vtedy nehodila, ale aspoň sme kúpili k nej rohovú červeno-bielu lavicu.

      Odstrániť
  2. ....milá A., lepšie by som to nevylízala...tvoje umenie obšívať,šiť ma presahuje...a veľmi sa mi páči,že si na to v spoloč.. dome išla cez šitie :)... ,hoci som robila ručné práce od prvého stupńa zdš..a od strednej som si šila,a deti som obšívala celé,až kým neprišli sekáče....teraz stroj zdedila najstaršia..
    ....v paneláku sme deťom uvolnili izby a my sme v obyvke mali kút v rohu ,presne na šírku manželskej postele a ja som mala na takejto tyči,na záhlaví a pozdĺž postele, opierky,špeciálne na tento účel z ikea,prŕodnej bielej...bola to bomba ! / prečo ľutuješ tú tyč,,? / , prehoz Indira,osemmiestny stôl,v čele prútené kreslá z Ikea ,a celodrevený nábytok Ivar...ťiež zástupy krútili hlavou,že toto je obyvačka ? ..nemali sme TV !...posteľ bola dokonca aj v domčeku v rohu tejto červenej kuchynky,kým ju náš autihyperák jedným skokom neprelomil vejpúl...,mne celkom imponovala,vymaľovali sme,mali sme borovicové palubky z Baumaxu a malý Ivar stolík s drevenými farebnými I. stoličkami...zase dve zvyšné izby išli deťom,v komore pracovňa manžela ...kým nenastala rekonštrkcie viď blog :).....výmaľba k tejto linke bola tá temná pálenávínovočrevená...a všetky drevené ikonky čo sme mali, zavesené nad stolíkom..ťiež bomba ! Na starých stenách ,na prianie detí,sme odskúšali farebné ,sýte odtiene,aj tá manželova :) oranž mala slovo...deti už mali dosť prírodných odtieňov,preto aj tá naša smelšia farebnosť v terajšej rekonštrukcii..:)...to s tými látkami a dekoráciami oceňujem,aj ja som viac dekoratér ako dizajnér :):):)...a bodky sú naj,skoro som si kúpila také hrnce....aj pásiky sú naj !

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Alenka ďakujem za komentár. ATIZE preto, lebo ATIZ je opačne Zita a ATIZ bolo obsadené a atize tiež, preto atize-home. Takže kľudne Zita. Tá tyč - no časom človek zistí, že bola zbytočná, už dvakrát ju celú vytrhli zo steny, to vieš spoločný dom, oni to nevyrobili. Položili sme v kuchyni narýchlo koberec, lebo na drevenú podlahu zatiaľ nie je čas. Takéto veci robí manžel. Už prvá návšteva vypálila pri krbe diery, pol metra od pece, čudujem sa, že nezapálili celý dom. Proste na dlho. Čo keď to číta aj protistrana :-( Inak škoda, že si človek nefotil všetky obydlia. Je na čo spomínať.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. ...píš,píš,hlavne seriály...:)
    ..Zita,je nové čislo Nový čas Bývanie a je tam byt aj s pink stenou,aj s červenou...niečo naše :)...

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tie skrine a komodu by som zakomponovala do "hlavného" bývania, aby som sa mohla na ne každý deň pozerať. S ihlou dokážeš naozaj zázraky, obšiješ aj nemožné ...

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Janka ďakujem za koment, teraz som v štádiu modernizovania, takže staručné skrine, neviem či by som im našla doma miesto, maximálne do chatky na Morave, len na fotke sa to nezdá, tie veci sú dosť masívne. Ale.... Viem si ich predstaviť v bielom, béžovom, trochu - veľmi trochu patiny,len neviem, či nie je škoda toho dreva. Aj truhlu som chcela namaľovať, až keď som našla vo vnútri rok výroby 1858 , tak joj, niekto by ma asi nepochválil.

    OdpovedaťOdstrániť