RALF - nemecký ovčiak

RALFÍK - náš veľký pes, má 5 rokov a je to také veľké dieťa.

Keď sme ho kúpili, bol taký veľký ako náš yorkshir - RUDKO a vkuse Rudka napádal a všetko mu bral. Rudko s ním musel robiť poriadky.       Na tejto fotke už podrástol trochu.

Najväčši jeho zlozvyk je, nejak sa dostať do domu, zjesť všetko čo nájde a obsadiť si Rudkov pelech.                                                       Ostalo mu to dodnes.
                                Keď uvidí pelech, už sa do neho ukladá. Nedá mi nepodeliť sa s tým.

Pubertiak, čaká či ho nevyhodíme, dobehol aj s bábikou

Väčší pubertiak, nemyslite si že spí, rýchlo zatvorí oči akože spí.

 ešte sa vždy nejako skrútil

TERAZ

PRAJEM PRÍJEMNÝ A KRÁSNY DEŇ.

Ďalšia PREMENA KRESLA

NAKONIEC SA "KOHÚTIA STOPA"  NEKONALA.
Pri sťahovaní kancelárie som na chodbe naďabila na perfektné, veľmi pohodlné kreslo. Celé je z koženky a sedacia časť z kože, ale koža je poškodená na viacerých miestach. Vrchná poduška nedržala tam kde mala a celé kreslo lepilo od zbytkov lepidla. Nakoľko som do kancelárie presťahovala kreslo z obývačky TU, tak hneď je tu náhrada. TAK TO MALO BYŤ.


  

Konečne došlo na "KOHÚTIU STOPU", alebo NIE?
NEDOŠLO, aj som kúpila látku, ale kohútia stopa bola malá a kreslo sa mi nepáčilo. Tiež som videla v niektorom nábytkárstve s takou látkou čalúnené kreslo a vyzeralo ako na chalupu, takže som išla hľadať inú čierno-bielu látku.

Nejako sa mi nešilo dobre toto kreslo, 3 krát som dokupovala látku, vždy jej bolo málo.  Veľa som šila aj ručne, hlavne spoje, ale je konečne hotové.
                                                                                                                                                                       

Na podušky z druhej strany som použila inú látku. Nakoľko som nemala doma nijaký zips, tak som ich zašila ručne. Keby bolo treba vyprať, tak rozpárem.

PRAJEM PRÍJEMNÝ ZVYŠOK DŇA

DIY DRŽIAK NA KĽÚČE

KDE MÁM KĽÚČE?     "NO PREDSA NA MIESTE".

Tento nápad som dakedy pred rokom niekde videla aj s inými vešiačikmi z vidličiek, z hrablí a ďalších vecí, ale kľúče ma tak zaujali, že to odvtedy nosím v hlave. V zásuvkách, krabičkách sa povaľujú staré kľúče, ktoré nepatria nikomu a nesedia ani do jedného zámku.  Čo s nimi?  No predsa DRŽIAK NA KĽÚČE.
Toto je tá najjednoduchšia verzia, ale nakoľko už mám iný držiak, chcela som aj veľkosťou aj farbou prispôsobiť tomu druhému. Viem si to predstaviť v inej farbe, viac kľúčov v dvoch - troch riadkoch, tvorivosti sa medze nekladú.

Úplne jednoduchý návod, popis netreba, stačia fotky.
Tie číslice ma napadli po tom, čo vešiačik bol dosť jednoduchý. Škoda že neviem robiť ešte s pretlačou alebo s blender perom, tie čísla by som tam natlačila. A nakoľko moje písmo nie je najkrajšie, tak aspoň som ich vytlačila na samolepky. Tie viem vždy dať dole a prerobiť to.

Zatiaľ som to umiestnila k mojej zbierke obrázkov z ciest. 

Niekto zbiera magnetky, ja vlastnoručne maľované obrázky.  

PRAJEM PRÍJEMNÝ DEŇ A VEĽA INŠPIRÁCIÍ V TVORIVOSTI

PREMENA POSTELE DIY + 3 dni driny na chalupe

NAJJEDNODUCHŠIE ZÁHLAVIE POSTELE, AKÉ SOM DOTERAZ ROBILA.

S manželom sme sa vybrali na chalupu na Moravu - ROBIŤ.  Okrem iného, robila som manželovi pomocného robotníka a varila a  ............................................................ .......................................
 som si naplánovala prerobiť maličkú spálničku 2m x 2,80m, ktorá v reportáži z chalupy  TU vypadla.
- premaľovať starú opráskanú čiernu skriňu na bielu,
- urobiť záhlavie za posteľ,
- zrenovovať staré stoličky, čo som našla na pôjde

Nebolo s čím sa pochváliť - túto izbu pôvodní majitelia prerobili zo špajze, má výšku 2 m, taký spací vozeň

-Čiernu skriňu som natierala 7 x Slovakrylom a keď vyschla, tak bola vždy fľakatá. Minula som 3/4 farby a hrôza. Bok skrine som ešte premaľovala párkrát Annie Sloan (inak ani tá nekryla dobre) a minula sa aj tá farba.
 Nakoľko nikde v chalupe nemáme skriňu, tak sme ju nevyhodili. presunuli sme ju z chodby, kde strašila hneď pri vchode.


Ani v bielom nie je pekná, len je menej viditeľná.





- Stoličky som postavila do vane a poriadne malou kefkou umyla. Chvalabohu zliezla všetka tmavo-hnedá farba a 50 ročná špina. Nakoľko mi neostala nijaká farba, ostali pôvodné drevené, ale páčia sa mi.

                                                                   POSTEĽ - ZÁHLAVIE

Na pôjde som našla ešte zabalený čisto -nový hrubý molitan. S tým som počítala a z domu som si doniesla len látku, pár gombíkov a šijací stroj. Keď som vybalila molitan, tak bol v hroznom stave, takže som ho celý dookola orezala, určite bol veľmi, veľmi dlho zvinutý a odložený na pôjde.






Vymerala som si látku a pridala cca 5 cm a odstrihla predný diel.
Vyznačila som si kde budem šiť malé 3-4 mm záhyby.











Šila som z rubovej strany.
Potom som prišila aj zadný a bočné diely, vložila zo spodu molitan a ručne zašila. Látku som ušila veľmi na-tesno.

Do obrovskej 10 cm ihly som natiahla tenkú šnúru a prv som len prešila molitan, gombíky som zatiaľ neviazala.

Na druhú stranu som dala tenučkú lištu a vlastne priviazala som ju k molitanu. Slúži na to, aby som mohla poriadne pritiahnuť gombíky a urobiť priehlbinky a tiež aby som pripevnila molitan k stene.





Ostala látka a mala som kúsok madeiry z vitráže, tak som ešte ušila ozdobnú podušku.
Celé záhlavie aj s ozdobnou poduškou ma vyšlo na 2,- € (za 2 m látky), gombíky som mala doma a molitan som našla na pôde. Nie posteľ, ale celá izba sa zmenila na nepoznanie.

                              PRAJEM PRÍJEMNÝ ZVYŠOK DŇA A VEĽA CHUTI DO TVORENIA

DIY PRÍRUČNÝ STOLÍK - CDD

STOLÍK KU KRESLÁM DO KANCELÁRIE           CDD = ČO DOM DAL  

Ešte by to potrebovalo niečo s tými dverami urobiť. Nedajú sa odstrániť, len zakryť s niečím.

 Dlho som rozmýšľala, aký  stolík by sa hodil ku kreslám. Pochodila som pár obchodov, že si niečo kúpim. Predstavu som mala
-  niečo okrúhle na jednej nohe, alebo X
-  najlepšie kovové, sklenené, môže byť kombinácia s tmavo hnedou, alebo bielou farbou
-  malé, ale nie veľmi
 - trochu vyššie 
- cena do 50,- €
Prezrela som internetové bazáre, obchody, všetko čo sa dalo. Našla som až jeden, bol krásny, kovovo-sklenený, bol trochu nízky, ale tá cena???
Tak sa išiel hľadať materiál do pivnice, do jednej búdy, druhej búdy, z čoho by som vedela stolík vyrobiť a našla som -  rúčky od kresla, čo som nedávno prerábala,    TU

 Ako vidno, na druhom kresle chýbajú opierky, lebo boli veľmi poškodené, ale ako nohy stola, tam mi to nevadí 



Vyskúšala som opierky, keď položím na zem tak stoja, nespadnú.
Všetko som si vymyslela, ako to urobím ale musela som poprosiť manžela o pomoc.                    Až tak zručná nie som.

Najprv som našla najlepší sklon nožičiek, tak aby  pekne stáli a nehýbali sa. Potom som ich priskrutkovala, aj zhora aj zdola. Najťažšia vec bola odrezať hore nohy tak, aby boli vodorovne.. Vyznačila som to, ale nakoľko to manžel rezal cirkulárkou, tak sa netrafil :-) . Takže som to brúsnym papierom vyrovnávala a vyrovnávala.....   
 Na vrch som chcela dať veľkú tácku bielej farby, aby sa hodila k zvyšnému nábytku, alebo striebornú chrómovanú tácku, všetko hladké.. Žiaľ tácku o priemere 50 cm som nenašla , ale našla som rôzne tepané tácky  v KIKE.  Okrúhle, hranaté, oválne, rôzne veľkosti. Táto tácka stála 13,- €

Nechcela som tácku zhora priskrutkovať, tak som si odrezala z tenkej preglejky kruh a ten som priskrutkovala.  Kovovú tácku som prilepila dvojstranovou páskou.
Ešte sa stolík trochu kýval, tak som dala na jednu nohu  klin a z druhej strany kovovú podložku.

Prerábka kresla čo je v kancelárii TU

Stolík by pristal aj do spálne ku kreslu. Tu sú už nôžky očistené, natreté , skrutky zafarbené. Ale žiaľ ide nazad, pokiaľ sa nenájde iná náhrada.

Výroba trvala dosť dlho, lebo manžel nechcel pomôcť, neveril, že ten stôl raz bude stáť a jednoducho sa neprevráti. Keď bol hotový, tak sa spýtal, či som ho vyskúšala, či som si na neho sadla :-) URČITE !!!! 

PRAJEM PRÍJEMNÝ ZVYŠOK DŇA