ZBIERKA VEJÁROV

Nech zodvihne ruku ten, kto nikdy nič nezbieral. 

Keď to zoberiem od malička, tak si pamätám obrázky zo žuvačiek a samozrejme servítky. 
Najnovšie zbieram ručne maľované obrázky z ciest a tak nezáväzne koníkov. Koníkov mám len štyroch a nejak cielene ich nechcem zbierať, len to tak prišlo a sú už štyria.
VEJÁRE zbieram asi od svojich 15 rokov, (čiže xxx rokov), keď som ich prvý krát objavila v obchode. Ale nezbierala som len ja, ale ľudia mi nosili zo všadiaľ a musela som sa tešiť, aj keď som také mala pár v šuflíku.
Keď som si kúpila prvý starožitný, tak až vtedy som ich začala vešať na stenu. Keď boli vejáre už všade a nechcela som mať všetko ovejárované, začala som ich triediť a z 50 vejárov ostalo len 30. Už ich vlastne ani nezbieram, ale chýba mi ešte taký divadelný z pštrosieho peria, takže mi nedá a sem tam zavítam do starožitníctva.
                                              K niektorým Vám napíšem aj krátky " životopis". 
Prepáčte za kvalitu fotiek, fotím ako vždy večer a nerada fotím s bleskom, takže niektoré fotky  
                                                                 nem-dopadli dobre .

Tent prvý čierny látkový a podobné v iných farbách boli moje prvé vejáre. Stáli 15 korún. Všetky sú už zničené a vyhodené, len tento malý ostal ako pamiatka.
V pravo novodobý vejárik santalové drevo, maľba na látke, páčili sa mi labute na ňom.
Raz som prišla domov a skoro všetky vejáre boli dole zvesené zo steny. Niektoré roztrhané, niektoré polámané. Nejaké kamarátky dcér ich postrhali zo steny a hrali sa na grófky. Chcelo sa mi plakať.

Nakoľko sa v obchodoch nachádzali len samé papierové vejáre-volám ich lampiónové, nejaké som si aj vyrábala. Zachoval sa len tento, ktorý som si sama pomaľovala a popísala podľa jednej japonskej knižky. 
Vejár vpravo- výšivka na tenučkom silone, nemá nijakú hodnotu, len prevedenie ma zaujalo. Bol iný.

Môj úplne najvzácnejší kúsok. Je to taliansky vejár (aspoň to tvrdil predávajúci) ani neviem z akého storočia, kupovaný v Moskve na veľkom trhu starožitností a kde-čoho. Celý vejár sa dá vtiahnúť do rúčky a ostane Vám iba malé zrkadielko.
Z druhej strany nakreslená lastovička.

Vejáre z peria.  Ten ružový je z čínskej štvrti z Londýna a mám ho aj v bielej farbe a ten páví doniesla dcéra z Indie.

 Tieto béžovo-biele vejáre sú zo slonoviny, sú veľmi tenké, kupované v starožitníctvach. Ten spodný je zo starožitníctva z Mostaru v Chorvátsku.

Ručne maľovaný španielsky vejár. Išla som pre dcéru k učiteľke angličtiny a ona tento vejár mala len tak položený na skrini. Povedala mi, že je to starožitnosť a je to dar zo Španielska. Bol trochu polámaný, lebo každý sa s ním hral. Nepýtala som ho, ale jeden deň mi ho M. doniesla do práce :-).

Béžový vejárik - vyšívané kvety, vyzerá ako krajkový. Pre zmenu mi ho zvesili zo steny na Balatone v Maďarsku. Pre ľudí čo vejáre nezbierajú, je to len vec, pre mňa poklad.

Tento vejár som si kúpila v Benátkach. Myslela som si, že nájdem niečo špeciálne, nie veľmi drahé, ale trochu rôčkov by mohlo mať. Ale nič nebolo. Tak takéto typy vejárov mám veľmi veľa, lebo ľudia mi ich nosia s ciest. A pravdu povediac nepáčia sa mi veľmi.

Vypletaný z morskej trávy, niekto doniesol z Ameriky.

                                                                                                Vejár z Anglicka. Maľované na  hodváb,   
                                                                                                je pekný ale............už ho nemám kde dať.

 90 percent vejárov je Made in China. Treba si dávať pozor v starožitníctvach, sú tam novodobé 1 € vejáre predávané ako starožitné za min. 50,- €. Za vejáre neutrácam veľa peňazí, lebo jeden filatelista mi povedal. Nikoho z rodiny moje známky nezaujímajú, keď zomriem už nebudú mať cenu pre nikoho. Alebo ich predajú za babku, alebo vyhodia.

Vejár kupovaný v Litomyšli , je z roku 1918. Na druhej strane je celý popísaný rôznymi odkazmi. A sú tam dátumy. A na prednú časť niekto nakreslil anjelika  s nápisom Z LÁSKY a pod tým básnička:

              Byl pozdní večer, první máj, večerný máj, byl lásky čas.

                                                         

                   A toto sú cca 1000 ročné vejáre fotené v národnom múzeu v Londýne. Nádhera. 
                                               

                                                      A týmto by som aj mala končiť.
                         ZBIERA NIEKTO Z VÁS BLOGERKY/ RI  NIEČO? podeľte sa s nami.

                                                        PRAJEM PRÍJEMNÝ ZVYŠOK DŇA

DIY -čalúnenie stola - PRE VNÚČIKA

DIY ODNÍMATEĽNÉ ČALÚNENIE STOLA

Dcéra si kúpila nový konferenčný stolík do obyvačky. Problém je len vtom, že malý vnúčik sa učí chodiť a žial veľa padá. No a aby sa veľa neudieral, tak som im sľúbila, že im ušijem mäkké čalúnenie na stôl. Objednávka bola :
- koženková, že keď niečo vylejú, tak aby sa to dalo ľahko umyť
-nesmie byť pripevnené na pevno, to jest nejako vyriešiť, aby sa dalo čalúnenie hocikedy dať dole.
- zakryť aj kovové rohy
Myslela som si, že to bude pre mňa veľmi ľahké a jednoduché, ale vždy je tu ALE.  Niekedy dávnejšie som ušila pár vecí z koženky, ale to som mala ešte starý šijací stroj od babky, poháňaný nohou a ten prešil všetko. Ale terajšia TOYOTA? Hrôza, každý steh iný, proste urobiť pekné štepovanie sa nedalo. Tak som to musela vyriešiť tak, aby som najmenej musela šiť z vrchu.
To píšem len preto, aby ste vedeli, že to viem aj lepšie, krajšie, lenže  TECHNIKA NEPUSTÍ.

 Fotka tesne po presťahovaní sa do nového bytu, boli sme trochu cez víkend pomôcť. Obrazy ešte nie sú na stene, doplnky skoro nijaké, ale všetko bude časom.

Návod:
- vystrihneme si molitan, ja som použila iba 3 cm, lebo stôl je dosť vysoký, hrubší by bol krajší, ale nie k tomuto gauču.
- potom vystrihneme koženku a z druhej strany narysujeme čiary, tam kde budeme šiť.
-prešijeme
- vrchný diel prišijeme ku bočným dielam, pokúsila som sa preštepovať rohy.
- ku koženke ručne prišijeme  hrubou niťou molitan, z druhej strany prišijeme k niečomu tvrdému, ja som použila karton.   

Pôvodný stôl je pekný, škoda je ho nastálo zakryť čalúnením. Čalúnenie je len dočasné riešenie, pokiaľ vnúčik vyrastie. 

Stôl ešte doma, dva dni som sa trápila,                                                           Na mieste
nakoľko nechcel šijací stroj šiť.

                                         PRAJEM PRÍJEMNÝ ZVYŠOK DŇA

DIY HOJDAČKA - nielen pre deti

Asi pred 3-4 týždňami (nepamätám si presne) som pozerala na rôzne blogy a v tých blogoch som si vybrala ďalší a zase v tom ďalší, už si ani nepamätám v koľkom v poradí a z akej krajiny bol ten blog a tam som videla veľmi peknú verandu a na verande na krásnej hojdačke sa hojdalo dievčatko. Večer som si spomenula na tú krásnu verandu a hlavne na hojdačku a na druhý deň som ju začala hľadať, ale už som ju žiaľ nenašla. A tak som si povedala, že si ju skúsim vyrobiť, alebo aspoň podobnú.

Nakoľko detskú hojdačku už máme a je do 20 kíl (NIČ PRE MŇA), tak že ju urobím takú,

 aby som tam mohla aj ja sedieť. 

Všetok materiál okrem závesných krúžkov za 1,- € som našla doma, ešte aj hrubé jutové lano.

Vyeranie, hobľovanie, obrúsenie, namaľovanie, čalúnenie, upevnenie lana všetko je moja práca. 

Manžel mi odrezal dosky a preglejku na čalúnenie. POŽIČAL mi ELEKTRICKÝ HOBLÍK, ktorý ma tak ZAUJAL, že som okrem doštičiek hobľovala aj iné veci až som mu ho POKAZILA. Už som počítala koľko ma vyjde hojdačka, ale chvalabohu manžel mal doma náhradný remeň, za ten čo sa spiekol od tepla a vymenil ho. Vymerala a odstrihla som molitan a vyznačila kde dám priehlbinky v čalúnení.

S manželovou asistenciou som urobila diery na lano a doštičky priskrutkovala k doske. Vyvŕtala som dierky do preglejky, tam budem vyťahovať nite pri šití čalúnenia a poriadne som obrúsila všetky rohy. NEPOKAZILA som ani jedno náradie.

  
Dokončila čalúnenie, postup mám veľa krát v iných príspevkoch, tak to nepíšem. Natrela hojdačku a podľa detskej hojdačky čo máme doma, okopírovala špeciálny uzol.

 Nakoľko bolo veľmi sucho a pri konštrukcii kde sa dá hojdačka zavesiť naozaj nepekne, naštylizovala som ju na hrušku, lebo tam bola ešte tráva zelená a sedačkou z terasy zakryla nepeknú dieru po višni.

                                Pokiaľ sa Vám páči HOJDAČKA, budem rada keď mi napíšete.

              PRAJEM PRÍJEMNÝ VÍKEND A VEĽA SKVELÝCH NÁPADOV K TVORENIU.

KOMODA - malá kozmetická premena

LEN TAKÁ MENŠIA  PREMENA.  Túto komodu mám asi 18 rokov. Vrch skrinky bol vo veľmi zlom stave, takže PRVÚ takú menšiu zmenu som urobila už dávnejšie.Obrúsila som vrch skrinky a nastriekala tmavo sivou farbou.  A čakala na nejaký nápad - ktorý prišiel, ale až po prefarbení a kúpení 12 ks. úchytiek, ale u mňa je to typické - takže nápad budem realizovať určite na inej komode, nakoľko by som musela prikúpiť ešte inú farbu a iné úchytky.
                                                           

PO

PRED

Keďže ostala farba Annie Sloan z premaľovania kuchynskej linky a nakoľko táto komoda je v kuchyni, tak som natrela na sivo aj skrinku. Táto DRUHÁ zmena už bola oveľa ľahšia, lebo som nemusela brúsil, len som to poriadne odmastila (umyla), 2 x natrela a navoskovala a samozrejme kúpila nové úchytky.

Neviem či sa to stáva aj Vám, robíte na niečom, dosť dlho a keď je to hotové, tak by ste to urobili inak, alebo inú látku by ste použili, alebo inú farbu,  aj keď ste si to dopredu vysnívali, aj keď výsledok je dobrý. U mňa sa to stáva dosť často, niekedy tú vec prerobím, niekedy sa mi do toho už nechce.

 Som zvedavá ako nakoniec dopadne táto komoda.

       PRAJEM PRÍJEMNÝ ZVYŠOK DŇA A VEĽA NOVÝCH NÁPADOV PRI TVORENÍ