Nech zodvihne ruku ten, kto nikdy nič nezbieral.
Keď to zoberiem od malička, tak si pamätám
obrázky zo žuvačiek a samozrejme
servítky.
Najnovšie zbieram ručne maľované obrázky z ciest a tak nezáväzne koníkov. Koníkov mám len štyroch a nejak cielene ich nechcem zbierať, len to tak prišlo a sú už štyria.
VEJÁRE zbieram asi
od svojich 15 rokov, (čiže xxx rokov), keď som ich prvý krát objavila v obchode.
Ale nezbierala som len ja, ale ľudia mi nosili zo všadiaľ a musela som sa tešiť, aj keď som také mala pár v šuflíku.
Keď som si kúpila prvý
starožitný, tak až vtedy som ich začala vešať na stenu. Keď boli vejáre už všade a nechcela som mať všetko ovejárované, začala som ich triediť a z 50 vejárov ostalo len 30. Už ich vlastne ani nezbieram, ale chýba mi ešte taký
divadelný z pštrosieho peria, takže mi nedá a sem tam zavítam do starožitníctva.
K niektorým Vám napíšem aj krátky " životopis".
Prepáčte za kvalitu fotiek, fotím ako vždy večer a nerada fotím s bleskom, takže niektoré fotky
nem-dopadli dobre .
Tent prvý čierny látkový a podobné v iných farbách boli
moje prvé vejáre. Stáli 15 korún. Všetky sú už zničené a vyhodené, len tento malý ostal ako pamiatka.
V pravo novodobý vejárik santalové drevo, maľba na látke, páčili sa mi labute na ňom.
Raz som prišla domov a skoro všetky vejáre boli dole zvesené zo steny. Niektoré roztrhané, niektoré polámané. Nejaké kamarátky dcér ich postrhali zo steny a hrali sa na grófky. Chcelo sa mi plakať.
Nakoľko sa v obchodoch nachádzali len samé papierové vejáre-volám ich
lampiónové, nejaké som si aj vyrábala. Zachoval sa len tento, ktorý som si sama pomaľovala a popísala podľa jednej japonskej knižky.
Vejár vpravo- výšivka na tenučkom silone, nemá nijakú hodnotu, len prevedenie ma zaujalo. Bol iný.
Môj úplne najvzácnejší kúsok. Je to taliansky vejár (aspoň to tvrdil predávajúci) ani neviem z akého storočia, kupovaný v Moskve na veľkom trhu starožitností a kde-čoho. Celý vejár sa dá vtiahnúť do rúčky a ostane Vám iba malé zrkadielko.
Z druhej strany nakreslená lastovička.
Vejáre
z peria. Ten ružový je z čínskej štvrti z Londýna a mám ho aj v bielej farbe a ten páví doniesla dcéra z Indie.
Tieto béžovo-biele vejáre sú
zo slonoviny, sú veľmi tenké, kupované v starožitníctvach. Ten spodný je zo starožitníctva z Mostaru v Chorvátsku.
Ručne maľovaný
španielsky vejár. Išla som pre dcéru k učiteľke angličtiny a ona tento vejár mala len tak položený na skrini. Povedala mi, že je to starožitnosť a je to dar zo Španielska. Bol trochu polámaný, lebo každý sa s ním hral. Nepýtala som ho, ale jeden deň mi ho M. doniesla do práce :-).
Béžový vejárik - vyšívané kvety, vyzerá ako krajkový. Pre zmenu mi ho zvesili zo steny na Balatone v Maďarsku. Pre ľudí čo vejáre nezbierajú, je to len vec, pre mňa poklad.
Tento vejár som si kúpila v Benátkach. Myslela som si, že nájdem niečo špeciálne, nie veľmi drahé, ale trochu rôčkov by mohlo mať. Ale nič nebolo. Tak takéto typy vejárov mám veľmi veľa, lebo ľudia mi ich nosia s ciest. A pravdu povediac nepáčia sa mi veľmi.
Vypletaný z morskej trávy, niekto doniesol z Ameriky.
Vejár z Anglicka. Maľované na hodváb,
je pekný ale............už ho nemám kde dať.
90 percent vejárov je Made in China. Treba si dávať pozor v starožitníctvach, sú tam novodobé 1 € vejáre predávané ako starožitné za min. 50,- €. Za vejáre neutrácam veľa peňazí, lebo jeden filatelista mi povedal. Nikoho z rodiny moje známky nezaujímajú, keď zomriem už nebudú mať cenu pre nikoho. Alebo ich predajú za babku, alebo vyhodia.
Vejár kupovaný v Litomyšli , je z roku 1918. Na druhej strane je celý popísaný rôznymi odkazmi. A sú tam dátumy. A na prednú časť niekto nakreslil anjelika s nápisom
Z LÁSKY a pod tým básnička:
Byl pozdní večer, první máj, večerný máj, byl lásky čas.
A toto sú cca 1000 ročné vejáre fotené v národnom múzeu v Londýne. Nádhera.
A týmto by som aj mala končiť.
ZBIERA NIEKTO Z VÁS BLOGERKY/ RI NIEČO? podeľte sa s nami.
PRAJEM PRÍJEMNÝ ZVYŠOK DŇA