pondelok 5. októbra 2015

DIY - NOČNÁ LAMPA - STOLOVÁ LAMPA

MOHLA BY SOM NAPÍSAŤ AJ VIŠŇA PO IV., ale možno by to nikto ani neotvoril, neprečítal.
Višňa je už popílená, všetko je zavarené a je čas urobiť niečo pekné z dreva. Aj po viac ako mesiaci drevo vonia po višniach, má veľmi zvláštnu farbu, kresbu a tvar..

Ako sme skracovali kmeň, z ktorého má byť stôl,  tak sa objavili úžasné kúsky dreva.  


Tak teraz použijem jeden z nápadov z dovolenky.  TU
Hneď som vedela že z toho budú lampy.
                                          Tie chyby na dreve sú úplne úžasné.


Drevo som poriadne elektrickým hoblíkom vyrovnala a elektrickou brúskou obrúsila. Potom som čakala 2 týždne na manžela, kedy mi vyvŕta dieru doprostred lampy a potom ďalšie 2 týždne, aby ich zväčšil. Ja by som si to vyvŕtala sama, ale drevo je dosť tvrdé a musíte do neho vyvŕtať 25 cm dieru špeciálnym vrtákom a manžel mi povedal, že keď mu zlikvidujem vŕtačku, tak ju budem musieť kúpiť, tak som to musela prehodnotiť.  Keď boli konečne navŕtané diery, tak som ešte raz všetko obrúsila a natrela voskom na drevo. Kúpila som si špeciálny vosk a v obchode mi dali TEAK miesto BEZFAREBNÉHO, nič mi neostalo a použila som vosk od Anne Sloan.
V IKEI som kúpila stojan na lampu (5,- €) a tienidlo (5,- €), stojan som pri spínači rozobrala, drevo nasunula na stojan, musela som kúpiť nový spínač(1,40 €) , manžel zmontoval a LAMPA JE KONEČNE HOTOVÁ. Tieto lampy pôjdu na chalupu na Liptov a ostal materiál ešte na tretiu. Miesto sa určite nájde.

 Vpravo  NÁPAD NA UKRADNUTIE. Podstavec z mramoru, tienidlo je hranaté, ale tu nejde o vyrobenie repliky, ale o takú inšpiráciu. A dizajnová lampa, (mali ju vstupnej hale viackrát) určite nestála 12,- € ako tá moja.




Viem, že som chcela z višne urobiť stôl, (ten ešte bude, ale až pozdejšie), nohy sú už pripravené, obrúsené, vycentrované, ale neviem prísť na to, aký vrch dám na stôl. Betón asi nedám, lebo potom asi už nepohneme stolom, už teraz je to veľmi ťažké, možno sklo, ešte sa uvidí.
Priznám sa, druhá lampa ešte nie je úplne hotová :-). Keď to dokončím a lampy sa dostanú na svoje miesto, tak potom ešte pridám pár fotiek.

          PRAJEM PRÍJEMNÝ ZVYŠOK DŇA, VEĽA CHUTI DO NOVÉHO TVORENIA.
                   

štvrtok 1. októbra 2015

MUROVANÁ MINI KUCHYŇA

Keď sme kúpili chatu na Morave, tak aj keď bola chatka veľmi malá, mala všetko - aj kuchynskú linku, ktorú si pôvodní majitelia sami urobili z PREGLEJKY. Dlho sme rozmýšľali akú kuchyňu tam dať, chcela som tam natlačiť moju kuchynskú.linku z domu, ale neprešlo mi to--------- :-).

        V jednom príspevku som už uverejnila fotku tejto kuchyne, ale našla som pár fotiek z realizácie.

Rozhodnutie prerobiť kuchyňu padlo, keď sme v Baumaxe uvideli zlacnenú pracovnú dosku v drevenom dezéne. Kúpili sme tehly a všetko potrebné a manžel začal murovať. Samozrejme ja som bola murárska pomocníčka. 

Nakoľko si starú kuchynskú linku  majitelia sami vyrobili a majiteľ bol kuchár, tak to nebolo až také zlé,  len materiál a spracovanie bolo strašné.  Ten záves som už ja zavesila, aby som zakryla dieru na smeti.                                                                                                                                                            




 Obklad som lepila viac ja, ako manžel,tu sa naše funkcie vymenili a spárovanie to je moja práca.



 Dvierka som na linku nechcela nijaké, lebo keď prídete na chalupu po dlhom čase, .......... tak radšej nech to vetrá.   Nad linku som plánovala nejaké malé starožitné skrinky, ale zatiaľ som nič vhodné nenašla.
Ten strašný luster z umelej hmoty tam už samozrejme nevisí, dvere a rámy dvier sú už pekné biele.

Akurát som nedávno našla polámanú poličku v jednom obchode za 5 €, no NEKUP TO. Trochu ju polepím, upravím, nech nevyzerá taká nová a už ju tam vidím a vidím aj starý rebrík zavesený nad linkou.

PRAJEM PRÍJEMNÝ ZVYŠOK DŇA 

štvrtok 24. septembra 2015

ZBIERKA VEJÁROV

Nech zodvihne ruku ten, kto nikdy nič nezbieral. 

Keď to zoberiem od malička, tak si pamätám obrázky zo žuvačiek a samozrejme servítky. 
Najnovšie zbieram ručne maľované obrázky z ciest a tak nezáväzne koníkov. Koníkov mám len štyroch a nejak cielene ich nechcem zbierať, len to tak prišlo a sú už štyria.
VEJÁRE zbieram asi od svojich 15 rokov, (čiže xxx rokov), keď som ich prvý krát objavila v obchode. Ale nezbierala som len ja, ale ľudia mi nosili zo všadiaľ a musela som sa tešiť, aj keď som také mala pár v šuflíku.
Keď som si kúpila prvý starožitný, tak až vtedy som ich začala vešať na stenu. Keď boli vejáre už všade a nechcela som mať všetko ovejárované, začala som ich triediť a z 50 vejárov ostalo len 30. Už ich vlastne ani nezbieram, ale chýba mi ešte taký divadelný z pštrosieho peria, takže mi nedá a sem tam zavítam do starožitníctva.
                                              K niektorým Vám napíšem aj krátky " životopis". 
Prepáčte za kvalitu fotiek, fotím ako vždy večer a nerada fotím s bleskom, takže niektoré fotky  
                                                                 nem-dopadli dobre .




Tent prvý čierny látkový a podobné v iných farbách boli moje prvé vejáre. Stáli 15 korún. Všetky sú už zničené a vyhodené, len tento malý ostal ako pamiatka.
V pravo novodobý vejárik santalové drevo, maľba na látke, páčili sa mi labute na ňom.
Raz som prišla domov a skoro všetky vejáre boli dole zvesené zo steny. Niektoré roztrhané, niektoré polámané. Nejaké kamarátky dcér ich postrhali zo steny a hrali sa na grófky. Chcelo sa mi plakať.

Nakoľko sa v obchodoch nachádzali len samé papierové vejáre-volám ich lampiónové, nejaké som si aj vyrábala. Zachoval sa len tento, ktorý som si sama pomaľovala a popísala podľa jednej japonskej knižky. 
Vejár vpravo- výšivka na tenučkom silone, nemá nijakú hodnotu, len prevedenie ma zaujalo. Bol iný.



Môj úplne najvzácnejší kúsok. Je to taliansky vejár (aspoň to tvrdil predávajúci) ani neviem z akého storočia, kupovaný v Moskve na veľkom trhu starožitností a kde-čoho. Celý vejár sa dá vtiahnúť do rúčky a ostane Vám iba malé zrkadielko.
Z druhej strany nakreslená lastovička.


Vejáre z peria.  Ten ružový je z čínskej štvrti z Londýna a mám ho aj v bielej farbe a ten páví doniesla dcéra z Indie.
 Tieto béžovo-biele vejáre sú zo slonoviny, sú veľmi tenké, kupované v starožitníctvach. Ten spodný je zo starožitníctva z Mostaru v Chorvátsku.
Ručne maľovaný španielsky vejár. Išla som pre dcéru k učiteľke angličtiny a ona tento vejár mala len tak položený na skrini. Povedala mi, že je to starožitnosť a je to dar zo Španielska. Bol trochu polámaný, lebo každý sa s ním hral. Nepýtala som ho, ale jeden deň mi ho M. doniesla do práce :-).

Béžový vejárik - vyšívané kvety, vyzerá ako krajkový. Pre zmenu mi ho zvesili zo steny na Balatone v Maďarsku. Pre ľudí čo vejáre nezbierajú, je to len vec, pre mňa poklad.

Tento vejár som si kúpila v Benátkach. Myslela som si, že nájdem niečo špeciálne, nie veľmi drahé, ale trochu rôčkov by mohlo mať. Ale nič nebolo. Tak takéto typy vejárov mám veľmi veľa, lebo ľudia mi ich nosia s ciest. A pravdu povediac nepáčia sa mi veľmi.


Vypletaný z morskej trávy, niekto doniesol z Ameriky.

                                                                                                Vejár z Anglicka. Maľované na  hodváb,   
                                                                                                je pekný ale............už ho nemám kde dať.

 90 percent vejárov je Made in China. Treba si dávať pozor v starožitníctvach, sú tam novodobé 1 € vejáre predávané ako starožitné za min. 50,- €. Za vejáre neutrácam veľa peňazí, lebo jeden filatelista mi povedal. Nikoho z rodiny moje známky nezaujímajú, keď zomriem už nebudú mať cenu pre nikoho. Alebo ich predajú za babku, alebo vyhodia.

Vejár kupovaný v Litomyšli , je z roku 1918. Na druhej strane je celý popísaný rôznymi odkazmi. A sú tam dátumy. A na prednú časť niekto nakreslil anjelika  s nápisom Z LÁSKY a pod tým básnička:

              Byl pozdní večer, první máj, večerný máj, byl lásky čas.


                                                         
                   A toto sú cca 1000 ročné vejáre fotené v národnom múzeu v Londýne. Nádhera. 
                                               

                                                      A týmto by som aj mala končiť.
                         ZBIERA NIEKTO Z VÁS BLOGERKY/ RI  NIEČO? podeľte sa s nami.

                                                        PRAJEM PRÍJEMNÝ ZVYŠOK DŇA

štvrtok 17. septembra 2015

DIY -čalúnenie stola - PRE VNÚČIKA

DIY ODNÍMATEĽNÉ ČALÚNENIE STOLA

Dcéra si kúpila nový konferenčný stolík do obyvačky. Problém je len vtom, že malý vnúčik sa učí chodiť a žial veľa padá. No a aby sa veľa neudieral, tak som im sľúbila, že im ušijem mäkké čalúnenie na stôl. Objednávka bola :
- koženková, že keď niečo vylejú, tak aby sa to dalo ľahko umyť
-nesmie byť pripevnené na pevno, to jest nejako vyriešiť, aby sa dalo čalúnenie hocikedy dať dole.
- zakryť aj kovové rohy
Myslela som si, že to bude pre mňa veľmi ľahké a jednoduché, ale vždy je tu ALE.  Niekedy dávnejšie som ušila pár vecí z koženky, ale to som mala ešte starý šijací stroj od babky, poháňaný nohou a ten prešil všetko. Ale terajšia TOYOTA? Hrôza, každý steh iný, proste urobiť pekné štepovanie sa nedalo. Tak som to musela vyriešiť tak, aby som najmenej musela šiť z vrchu.
To píšem len preto, aby ste vedeli, že to viem aj lepšie, krajšie, lenže  TECHNIKA NEPUSTÍ.

 Fotka tesne po presťahovaní sa do nového bytu, boli sme trochu cez víkend pomôcť. Obrazy ešte nie sú na stene, doplnky skoro nijaké, ale všetko bude časom.

Návod:
- vystrihneme si molitan, ja som použila iba 3 cm, lebo stôl je dosť vysoký, hrubší by bol krajší, ale nie k tomuto gauču.
- potom vystrihneme koženku a z druhej strany narysujeme čiary, tam kde budeme šiť.
-prešijeme
- vrchný diel prišijeme ku bočným dielam, pokúsila som sa preštepovať rohy.
- ku koženke ručne prišijeme  hrubou niťou molitan, z druhej strany prišijeme k niečomu tvrdému, ja som použila karton.   

Pôvodný stôl je pekný, škoda je ho nastálo zakryť čalúnením. Čalúnenie je len dočasné riešenie, pokiaľ vnúčik vyrastie. 
























Stôl ešte doma, dva dni som sa trápila,                                                           Na mieste
nakoľko nechcel šijací stroj šiť.

                                         PRAJEM PRÍJEMNÝ ZVYŠOK DŇA