utorok 14. marca 2017

PAVLOVOVA TORTA s kakaovým krémom

PAVLOVOVA TORTA s kakaovým krémom

Pokiaľ sa jedná o pečenie u mňa je to veľakrát  PO PRVÉ.  Pavlovova torta patrí do tejto kategórie.
Kamarátka mala mať fotenie a ponúkla som sa,  že stôl bude krajší, keď tam bude nejaká nahá torta a najlepšie Pavlovova. Chcela som sa revanšovať. Vymyslela som to tak, že druhá kamarátka ktorá je v pečení doma, upečie korpus a ja to vyzdobím. Nejak z toho pečenia zišlo, tak som sa do toho pustila sama.
A  NAKOĽKO NIE SOM ZBEHLÁ V PEČENÍ (ale všade písali, že je to jednoduché), TAK SOM ROBILA JEDNU CHYBU ZA DRUHOU.  Ale na chybách sa človek učí.


 Na 3 korpusy som použila   9 vajíčok
              250 gr. jemného kryštálového cukru
             1/2 kav. lyžice octu
              1 vrchovatá kávová lyžica zlatého klasu (nemala som kukuričný škrob)
Na plnku:  všetky žĺtka čo ostali, t.j. 9 ks. 
                 50 gr. kakaa
                 250 gr. masla
Cukor  asi 100 gr. presne neviem, treba ochutnať , pozor korpus je veľmi sladký.
                 0,5 l šľahačkovej smotany (2 kelímky) - bolo málo. Chcelo by to ešte ďaľšie 2.

                      Lyžicou som urobila tvar                                          
Vyšľahala som 9 bielok s cukrom a na koniec som primiešala ocot a kukuričný škrob.
1. CHYBA.  Nakoľko sa to pečie pri teplote 100 stupňov 75 minút, potom ešte dosuší  vo vypnutej rúre cca 30 minút, aj keď bolo bielko v chladničke, tak bielko na tretí korpus už bolo tekuté. Našľahala som znovu, ale už to nebolo ono.
2. CHYBA .  Bielko som dávala do okrúhlej formy na tortu, bez okraja, na to som vystrihla papier a dala ešte na ďaľší veľký pekáč. T.j. zo spodu menej pieklo, lebo vlastne tam boli dve vrstvy plechu.
3. DVOJCHYBA.  Som nedočkavá. Prvý som piekla pri vyššej teplote,  druhý som vybrala ešte pred vychladnutím skôr a lepilo sa zo spodu. Až tretí sa podaril ako mal, bol svetlý, nadýchaný, tak akurát.

Takže ZHRNUTIE PRE AMATÉROV ako som ja.  Bielká šľahať po častiach, nie naraz, na plech dať papier a nakresliť si formu.  Najlepšie bielko dávkovať cez sáčok.  Neotvárať počas celého pečenia  rúru a ani potom, až keď bude rúra vychladnutá.

Ostali mi žĺtka a ja som nevedela čo s nimi.   Plnka mala byť len zo šľahačky a ovocia .  Žĺtky som našľahala nad parou s cukrom a prisypala kakao. Keď poriadne vychladlo, tak som primiešala po kúskoch maslo. Rodina tvrdila že plnka bola na torte najlepšie. Podľa mňa tá kombinácia pečeného bielka, kakaovej plnky, zo šľahačky a ovocia, bola veľmi dobrá. aj keď všetci pred svadbou diétujeme, torta sa zjedla veľmi rýchlo......



                                              
                                                    PRAJEM PRÍJEMNÝ ZVYŠOK DŇA

AKO SOM MAĽOVALA ABSTRAKTNÝ OBRAZ - ABSTRACT PAITING

AKO SOM MAĽOVALA ABSTRAKTNÝ OBRAZ

Naposledy som štetcom maľovala asi pred 10 rokmi. Zistila som vtedy, že nejako nevidím dobre na to čo maľujem. Aby som to skrátila, vypísali mi okuliare a už som so štetcom odvtedy nemaľovala. Som úplný amatér, budem rada keď ma nebudete prirovnávať k maliarom, čo maľujú denne.  Tiež som zistila, že to nie je ako s bicyklom, že raz sa to naučíš a potom to už vieš. Prsty neposlúchajú, aj keď  oči vidia, ale nejak to nejde.  



Počas dlhej zimy som si vymyslela, že namaľujem mladým nejaký obraz do obývačky. 
Lenže oni chcú veľký ABSTRAKTNÝobraz a nech je trochu FASCINUJÚCI. 
Som stará škola, pre mňa na obraze okrem čmáraníc musí byť niečo.
Preštudovala som si ako sa maľuje taký abstraktný obraz a...

 I POKUS Farby boli na živo krajšie.

ZISTILA SOM, že:
Celý obraz krížom krážom pokreslia,
 poprípade špachtlou nanášajú farbu, striekajú cez slamku, 
striekajú kde s čím tú farbu, 
frkajú farbu,
lejú ju rovno na plátno atď.
VEĎ TO JE JEDNODUCHÉ, TOTO ZVLÁDNE KAŽDÝ.



II. pokus, odvtedy je už aj III. a IV - a je to nedokončené




Tak, nie je to vôbec jednoduché,
aj nanášanie farebných fľakov musí mať svoje miesto, inak je to hrôza.
NEŠLO MI TO, VYMYSLELA SOM SI ASPOŇ VODU A NEBO.
 Cez MMS som poslala dcére obrazy, "NIEČO TAM CHÝBA", ( obraz má 100 x 70 cm. ) nie je to zlé, ale.........  manžel chcel PARNÍK, zať  MAJÁK.
Hrôza,  to nemyslia vážne?  Ale mali pravdu, niečo tam chýbalo.

          **************************************************************
 Po tom, čo som premaľovala obraz vody s nebom  viackrát, naďabila som na internete  na rakúskeho maliara VOKA. Jeho štýl (SUGESTÍVNY REALIZMUS) ma úplne fascinoval,



                                                          alebo FRANCOISE NIELLY,       

OCH TOTO SA MI PÁČI, aj ten nábytok, tá atmoséra...

A začalo moje trápenie, ktoré ma tak zamestnalo, že som zabudla na to, že treba ísť spať, jesť , piť.  NEVIEM, ZAŽILI STE TO, ŽE KEĎ NIEČO TVORÍTE, ČO VÁS BAVÍ, TAK NIČ OKOLO VÁS NEEXISTUJE? ANI ČAS???



A toto je môj výsledok.  Čo bolo najťažšie? - vycentrovať oči, ústa, nos, dať tú správnu veľkosť, veď obraz a vlastne tá tvár je 100 x 100cm veľká. 



Ten obraz bude nad tmavomodrým gaučom. Gauč je veľký, takže ešte by sa zišiel jeden obraz MUŽA. 

 *****************************************************************
 Posledný obraz, pred tým ako som prestala maľovať. Albínka - olej.






Teraz sa už nemaľuje olejom, veď to schne aj mesiac, ale akrylovými farbami, miesto obrazov sa používajú fotky, grafika, prázdne rámy, atď..., veď sme v 21. storočí.
 Keď sa podarí namaľovať druhý obraz a obrazy sa dostanú tam kde patria, tak určite urobím kvalitnejšie fotky. Maľujem a fotím vždy večer, väčšinou mobilom,takže kvalita nie je taká aká by mala byť.

                                                Prajem príjemný zvyšok dňa
                                                                ZITA

DIY LUSTER S KRYŠTÁLIKMI. - DIY CHANDELIER


HNEĎ NA ÚVOD PRAJEM KRÁSNY NOVÝ ROK, VEĽA KREATÍVNYCH NÁPADOV, ZAUJÍMAVÝCH PRÍSPEVKOV. ĎAKUJEM VŠETKÝM ZA MILÉ KOMENTÁRE.
                                      ***********************************

Na tento luster som sa chystala už dávnejšie.   Kryštáliky som už mala dávno kúpené. Boli lacné a vedela som, že sa na niečo zídu, myslela som aj na luster, ale nebolo kde potom ten luster zavesiť.





Pred a po Vianociach sa sťahovala dcéra aj so zaťom do SVOJHO.   Potrebovali spústu lustrov a lampičiek a ja som čakala, či sa nenájde nejaká prázdna miestnosť kde by som mohla vsunúť svoj výtvor.  Aj financie na niekoľko lustrov, to viete, je to drahé.  A dočkala som sa, v spálni zatiaľ nebol luster.
Neďaleko mojej práci je železiarstvo, kúpila som za 1,50 € cca 10 m drôtu, v nábytkárstve za 4,50 malú lampičku.   A večer v obývačke som to za jeden večer spichla.


Postrihala som na rôzne veľkosti drôt. na jednej strane som tavnou pištoľou prilepila kryštáliky.


Na druhej strane drôtu som urobila malé háčky, aby som tam pretiahla drôt a upevnila drôty na lampičku.


Keď boli drôty poriadne pritiahnuté, tak som začala robiť veľké pružiny, namotávala som drôt na prázdny sprej. Na druhý deň už elektrikári zavesili luster.  Je taký jemný, hlavne je stropný, taký sme potrebovali.



INŠPIRÁCIA
Každý deň z postele pozerám na môj lístočkový luster z PET fliaš a rozmýšľam na tom, ako by vyzeral keby tam boli miesto lístočkov kryštáliky. Použila by som tenší drôt, viac kryštálikov, podľa mňa by bol super.


Tak som trochu popozerala lustre čo sa predávajú a objavila som  tieto lustre, stoja cca 500,- 700,- €


                                                             


Ten môj stál  do 10,- €









                                                                   ****************

Minule som písala, že nie vždy sa mi podarí, to čo si vymyslím. Väčšinou to odložím, potom vyberiem  a nakoniec to dorobím. V tomto prípade to NEPLATÍ, už som to VZDALA.
V jednom obchode som objavila tieto lustre, veľmi sa mi páčili, povedala som si, že si taký urobím.



Po dlhom hľadaní tienidla oválneho a úzkeho a lacného som poprosil manžela, či mi nevie urobiť. Manžel a dvaja susedia sa snažili z celej sily, ale kostra tienidla je veľmi krivá, neviem ju vyrovnať. Látka  sa nedala natiahnuť.




Prvá verzia bola asi najlepšia, fialová látka, do fialovej izby dcéry, ale nepáčil sa mi, tak som látku odpárala a ušila som vnútorný a vonkajší obal. Do vnútra som dávala niečo tvrdé, karton, pletivo, ale nebolo to dobré. Potom som na to ešte ušila z jemnej látky taký obal, ktorý som potom nariasila. NIE JE TO PEKNÉ.         TAK  TOTO JE NIEČO NA ČO NIE SOM PYŠNÁ - NEPODAROK


                                 AJ V TÝCHTO LUSTROCH SOM POUŽILA KRYŠTÁLIKY.










                                          
                                              PRAJEM PRÍJEMNÝ VÍKEND
                                                                  ZITA

DIY konferenčný stôl z orechového dreva - DIY COFFEE TABLE


Stolík je konečne HOTOVÝ.  Vďaka studenému počasiu to išlo veľmi veľmi ťažko.

Včera večer sme našim mladým stolík odniesli a chlapi si na neho pripili domácou slivovičkou

NÁVOD












Dosku som začala brúsiť a vyrovnávať elektrickým hoblíkom, vonku bola strašná zima, ale nahoblovala som 2 vedrá pilín. Po hoblíku ostali malé milimetrové ryhy, ktoré bolo treba odstrániť

Zimu veľmi zle znášam, tak som sa presunula na horné poschodie v dome, do jednej skoro prázdnej izby..

Túto krásavicu som uvidela takto opretú na jednej píle. Ešte som nevedela či ju kúpim, ale fotku som si urobila. Doska stála 45,- €






















Všetko som pozakrývala igelitom.  Zaťov otec mi požičal kefovú brúsku, lebo s mojimi elektrickými išlo odstrániť ryhy veľmi ťažko.  Aj keď som skoro všetko pozakrývala igelitom, po brúsení bolo  od prachu všetko polepené.  Izbu som upratovala 2 dni. Musela som povysávať steny aj plafon a potom všetko ešte utrieť handrou. Zo zeme som postupne pozametala ďalšie 2 vedrá drevného prachu. Hrôza, ale urobila by som to znova.


Keď už bola doska hladká a jemná, tak som drevo NATRELA VOSKOM a prilepila odlupujúcu sa kôru. Zať chcel stolík aj s kôrou. Dcéra bez kôry, tak som aspoň tú kôru poriadne obrúsila.

Na rade bol manžel, aby urobil PODNOŽKU pod stôl.  " NAČO SA PONÁHĽAŤ, veď v zime sa nedá zvárať."

Stratila som trpezlivosť a trochu som sa poprechádzala po obchoďákoch a našla som čo som chcela.
Za 33 € ( vo veľkej zľave) som kúpila sklenený stôl na kovových nohách.

Hornú sklenenú dosku  s Brooklynským mostom veľkú 110 x 55 cm niekde ešte použijem.   Nožičky chvalabohu sedeli a manžel ich pripevnil na stôl.

TAK A "UŽ  JE TO UDĚLÁNO,  UŽ JE TO HOTOVO"




Dcéra so zaťom bývajú v dome zatiaľ len mesiac, chýba im ešte veľmi veľa vecí a okrem dvier a kobercov a zábradlia a obrazov a..................  im chýba KONZOLOVÝ STOLÍK  (no dobre, nie je to najdôležitejšie, to viem) pod schody. Presne tam, kde je ten biely stolík, MATERIÁL AJ PREDSTAVU UŽ MÁM, LEN KEBY UŽ BOLO TEPLEJŠIE :-).



Na internete som našla pár stolíkov ako INŠPIRÁCIU.







   Ešte polička a posteľ z orechového dreva z môjho blogu, čo som odfotila na výstave nábytku.
                                      Posteľ mám radšej čalúnenú, ale tá polička je božská.

Toto  posledné foto som pridala pre ten dlhý stolík čo je pod TV.  Tak presne taký si predstavujem k tomu môjmu  stolíku.

PRAJEM PRÍJEMNÝ DEŇ A VEĽA RADOSTI V NOVOM TÝŽDNI.